NOVOHRADSKÁ KNIŽNICA V LUČENCI
Najstaršou knižnicou v regióne bola Knižnica kalvínskej školy v Lučenci. Prvá zmienka o nej pochádza z roku 1590. Postupne sa budovali knižnice teologického ústavu, kolégia a lýcea. Knižnica gymnázia bola obnovená v roku 1820 a v roku 1885 už mala 11504 zväzkov. Medzi vzácne knihy patrilo Komenského dielo „Opera didactica omnia“ z roku 1657, Starý a Nový zákon vydaný v Benátkach v roku 1481. Bohatá bola aj Knižnica evanjelického čítacieho a pracovného spolku pri Evanjelickom gymnáziu v Lučenci. Zo súkromných knižníc najväčšiu vybudovali v Novohrade Radayovci, a to Pavol Ráday II. (1677 – 1773) a Gedeon Ráday ml. (1806-1873).
Podľa dostupných informácií prvou verejnou knižnicou v Lučenci a predchodkyňou terajšej Novohradskej knižnice v Lučenci bola Mestská knižnica, zničená po požiari v roku 1849 a znovu založená v roku 1851 vďaka knižnému daru okolo 5 000 zväzkov od Augustína Kubínyiho z Vidinej. V roku 1900 mala vo fonde okolo 20 500 zväzkov. Po vzniku ˇČSR v roku 1918 rozšírila svoju činnosť v súlade so zákonom NZ ČSR č. 430/1919 Zb. a výnosom z roku 1925, ktorým sa zákon vykonával na Slovensku. V júli 1951 sa stáva základom Okresnej ľudovej knižnice, činnosť po roku 1959 upravoval knižničný zákon č. 53/1959 Zb. o jednotnej sústave knižníc.
Novohradská knižnica v Lučenci po vydaní zákona NR SR č. 183/2000 Zb. plní v súčasnosti funkciu mestskej knižnice pre mesto Lučenec a funkciu regionálnej knižnice v územnom obvode okresov Lučenec a Poltár, je ústredím pre regionálnu bibliografiu a metodické pôsobenie v obecných knižniciach.
K 31.12.2011 evidovala 113 663 knižničných jednotiek, 156 327 výpožičiek, 3 520 registrovaných používateľov, 66 567 návštevníkov knižnice a uskutočnila 248 kultúrno-vzdelávacích podujatí.
